ŽIVOT BEZ LEPKU

Napriek tomu, že už ubehlo niekoľko rokov, stále si veľmi dobre vybavujem pocity a myšlienky, ktoré sa mi honili hlavou, keď mi doktor diagnostikoval celiakiu.

O celiakii som vedela len toľko, že natrvalo musím prejsť na bezlepkovú diétu. Vzhľadom na to, že sa to odohrávalo v roku 2012, odpovedalo tomu i množstvo dostupných informácii na internete. Bezlepková diéta v tej dobe nebola, žiaľ, vôbec cool a výber dostupných produktov bol nielen nezaujímavý, ale i nedostatočný. 

Ešte v ten deň som na rozlúčku zamávala 98% obsahu mojich potravinových zásob a vybrala sa na nákup do hypermarketu. Regál so špeciálnou výživou mal asi 1×1 meter a cena každého výrobku bola trojnásobná oproti cenám bežných potravín. Väčšinou sa jednalo o dovezené zahraničné produkty, ako nepožívateľne vyzerajúce biele pečivo v plastovom obale a sušienky, pudingy, krekry a iné polotovary. 

Vložila som do košíka takmer všetko, čo som na poličkách našla, bez toho, aby som ďalej súdila lákavosť týchto výrobkov a pri čakaní v rade na zaplatenie nenápadne potlačovala slzy. 

Našťastie je rok 2020 a bezlepkové výrobky kúpite už takmer všade. Nie je problém zohnať kúsok čerstvého bezlepkového chleba v reštaurácii a dokonca i bezlepkové pivo či dezert. Nehovoriac o tom, že bezlepkový život sa stal veľkým trendom. 

Mnoho ľudí sa rozhodlo držať bezlepkovú diétu z vlastného presvedčenia, v dojme, že robia niečo pre svoje zdravie. Je tomu skutočne tak?

V tomto článku som pre vás „zhrnula“ všetky dôležité aktuálne informácie z bezlepkového sveta. Informácie určite oceníte, hlavne, ak vám alebo vášmu dieťaťu bola diagnostikovaná celiakia či intolerancia. Prípadne, ak zvažujete i vy prechod na bezlepkovú stravu.

Aký je rozdiel medzi celiakiou, potravinovou alergiou na lepok a intoleranciou?

  • 1) celiakia

Celiakia je závažné autoimunitné celoživotné ochorenie voči bielkovine lepku (gluténu), ktorý sa nachádza v mnohých druhoch obilia, ako je pšenica, raž (žito), jačmeň a ovos.

Celiakia sa môže prejaviť u dospelých, ale i u detí. U detí sa zvyčajne objavuje behom prvých mesiacov pri prechode na pevnú stravu, ale i v neskoršom veku. Domnievame sa, že u dospelých vzniká z dôvodu konzumácie prebytku lepku, na ktorý nie je náš tráviaci trakt vrátane nášho imunitného systému prispôsobený. 

Sliznica tenkého čreva je vystlaná klkmi a malými výstupkami, takzvanými mikroklkmi, ktoré zväčšujú povrch, a zabezpečujú vstrebávanie živín. Pri neliečenej celiakii dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva, klky a mikroklky môžu byť takmer vyhladené, čo spôsobuje zhoršenie vstrebávania výživných látok.

  • 2) potravinová alergia

Pri potravinovej alergii, lepok vyvoláva alergickú reakciu – spôsobuje opuch (otok) sliznice tenkého čreva.

Opakovaná konzumácia lepku pri intolerancii, celiakii a alergii vedie k zápalom (zánětom) črevnej sliznice a dochádza k narušeniu schopnosti trávenia potravín. 

  • 3) intolerancia na lepok
    odborne neceliakálna gluténová senzitivita

Niektorí ľudia majú po konzumácii lepku negatívne reakcie avšak nedochádza k poškodeniu sliznice – nejedná sa preto o celiakiu ale o neznášanlivosť. Po vysadení lepku zdravotné obtiaže takmer úplne vymiznú. U intolerancie neexistuje žiaden laboratórny test, ktorý by ju 100% vedel potvrdiť. Nie je možné jednoznačne potvrdiť, či sa jedná o prechodné alebo trvalé ochorenie.

Bezlepková diéta nemusí byť absolútna a malé množstvo lepku nespôsobuje problémy. Diétu je dobré držať minimálne 1 – 2 roky, potom je vhodné skúšať zaradiť malé množstvo lepku a sledovať zdravotné prejavy. 

  • 4) Duhringova dermatitída

Duhringova dermatitída je kožný prejav neznášanlivosti lepku. Prejavuje sa na pokožke ako svrbiace a mokvajúce vyrážky či pľuzgiere.

Aké sú príznaky?

Typickými príznakmi celiakie je hnačka (průjem), nafúknuté brucho, kŕče, žalúdočná nevoľnosť, pokles hmotnosti. Pacient s celiakiou môže trpieť i na atypické prejavy, ako je chudokrvnosť, osteoporóza, zvýšená kazovosť zubov, afty, porucha skloviny, bolesti kĺbov, únava, či duševné problémy – depresie a úzkosti. U žien sa môže prejaviť nepravidelnosť menštruácie, neplodnosť či spontánne potraty.

U niektorých ľudí však príznaky vôbec nie sú pozorovateľné (tichá celiakia), prípadne nie sú výrazné. Aj to býva dôvod, prečo nie je táto choroba u ľudí často včas diagnostikovaná.

Diagnostika

Diagnostika celiakie je založená na vyšetrení protilátok v krvi. V prípade pozitívneho nálezu nasleduje biopsia tenkého čreva, pri ktorej je pri gastroskopii pacientovi odobraná malá vzorka sliznice tenkého čreva k mikroskopickému vyšetreniu. Ak biopsia potvrdí poškodenie črevnej sliznice typickej pre celiakiu, stanoví gastroenterológ diagnózu. 

U detí je možné na základe rozhodnutia lekára upustiť od biopsie a odoberá sa malá vzorka kože.

Tieto vyšetrenia je nevyhnutné podstupovať ešte pred tým, než pacient začne dodržiavať bezlepkovú diétu. V opačnom prípade totiž môže dôjsť k zamaskovaniu nálezov. To by znamenalo opakované testovanie, a to určite nikto z vás nechce. Preto odporúčam počkať s diétou do vyšetrenia.

Orientačný test z krvi na prítomnosť protilátok si môžeme urobiť i sami, testy sú voľne dostupné v lekárňach. V prípade pozitívneho výsledku je dôležité kontaktovať lekára k určeniu konečnej diagnózy. 

Je možné sa z celiakie alebo intolerancie vyliečiť?

V súčasnosti neexistuje účinná liečba. Jedinci s diagnostikovanou celiakou majú doporučenú dôslednú celoživotnú bezlepkovú diétu. V prípade dodržovania diéty sa stav črevnej sliznice zregeneruje. Avšak treba mať na pamäti, že každé narušenie diéty môže okamžite znovu zaťažiť črevnú sliznicu.

Na základe rôznych štúdií je doporučený maximálny denný príjem lepku 50 mg. Za bezpečnú hodnotu sa považuje 20 mg lepku za deň. 

Bezlepkové potraviny sú označené symbolom preškrtnutého klasu. Je dobre myslieť na to, že sa múka využíva ako prídavná látka do rôznych potravín, preto je nevyhnutné sledovať zloženie výrobkov, ktoré kupujeme. Najčastejšie sa jedná o spracované mäsové výrobky, sójové produkty, ochucovadlá, dehydrované omáčky a polievky a pod.

Z vlastnej skúsenosti musím potvrdiť, že bezlepková strava nie je vôbec monotónna. Okrem známych prirodzene bezlepkových potravín ako sú zemiaky, ryža, kukurica, vyskúšajte určite i proso (jáhly), quinou, polentu, pohanku… Namiesto ovsených vločiek môžete použiť napr. pohankové, kukuričné, prosné (jáhlové) a múku pohánkovú, cícerovú, (cizrnovú)… 

Prečo je lepok tak nenávidený? Je zdravšie stravovať sa bezlepkovo, aj keď nemáme celiakiu?

Produkcia bielej múky sa za posledných 50 rokov mnohonásobne zvýšila a vďaka šľachteniu rôznych odrôd pšenice sa zvýšil i obsah lepku v nej. Problém nemusíme hľadať len v prijatom množstve, ale tiež v jeho kvalite. Väčšina ľudí konzumuje pšenicu v tej najhoršej podobe, a to v priemyslovo upravovaných potravinách založených na bielej múke, tukoch a ochucovadlách, a to vo forme  sušienok, oplátok, pečiva, cukroviniek…

Pšenica, ktorá sa bežne používa je zbavená obalu i klíčku, a tým pádom i vlákniny, vitamínov, tukov a minerálov.

Mnoho ľudí prijíma lepok viac ako 3x denne. Skúste sa i vy zamyslieť nad tým, koľko krát za deň konzumujete lepkové potraviny. I v prípade, že patríte medzi tých šťastných jedincov a netrpíte na tieto choroby, vaše telo ocení odľahčenie stravy od pšenice a obohatenie o nové potraviny. Skúste pri varení alebo pečení experimentovať a nahradiť pšeničnú múku inou, prirodzene bezlepkovou potravinou.

Namiesto tradičnej pšenice môžeme zaradiť do jedálnička i menej známe odrody, ako je špalda, semolina, červená pšenica. Rovnako doporučujem konzumovať kváskový chlieb, ktorý je lepšie stráviteľný. 

Nie je dôvod striktne sa lepku vyhýbať, ak nepociťujete žiadne zdravotné problémy. Naopak, nemusíme sa vôbec obávať konzumovania kvalitných potravín s obsahom lepku.

Ovos

Otázka zaradenia ovsa do jedálnička celiatika je predmetom mnohých štúdií a skúmania vedcov. U nás lekári ovos neodporúčajú. Napr. vo Švédsku, Fínsku či Veľkej Británii, je  „čistý“ ovos povolenou potravinou pri bezlepkovej diéte. Jedná sa ale o špeciálnu odrodu, ktorá nebola kontaminovaná inými obilninami.

Intolerancia na laktózu

U celiatikov a ľudí s intoleranciou na lepok je často vypozorovaný nedostatok laktázy, tj. enzýmu, ktorý rozkladá mliečny cukor (laktózu), objavuje sa u nich laktózová intolerancia tj. neznášanlivosti mlieka. Pri prechode na bezlepkovú stravu sa odporúča mliečne výrobky úplne vyradiť, po stabilizácii je možné ich zaradiť späť do jedálnička, ale to vždy závisí na konkrétnom jedincovi.

Moja rada na záver

Ak i vy patríte medzi celiatikov, alebo ľudí s intoleranciou, nezúfajte. Obdobie prechodu na bezlepkovú stravu je náročné hlavne preto, že si musíte vytvoriť nové návyky. Ja odporúčam v prvom rade vyhľadať kvalitné informácie o bezlepkovej diéte. Urobiť si zásobu klasických potravín, ktoré dnes vo väčších mestách nie je problém zohnať, prípadne nakúpiť online. 

Na začiatok si zadovážte bezlepkovú kuchárku, aby vás reakcie bezlepkových potravín pri varení zbytočne neprekvapili a výsledky nedemotivovali. Ak plánujete vycestovať alebo na návštevu k známym, vždy si pribaľte niečo so sebou, vyhnete sa tým zbytočným stresovým situáciám. 

Ak ste ako ja trpeli pred diagnostikou na zdravotné ťažkosti, musím vám pogratulovať – v blízkej dobe sa zbavíte pocitov plnosti, pomalého trávenia, zrýchli sa vám myslenie, prečistí pleť a dosť možno i vylepší nálada 🙂

Som si istá, že po čase so mnou budete súhlasiť, že by ste sa už nikdy nevrátili späť k pôvodnej strave.

Doplnky stravy

Dávajte si pozor na zloženie doplnkov, niektoré môžu obsahovať i lepok. Ak ste na bezplepkovej diéte, odporúčam dopĺňať multikaroteny, lecitín s vitamínom E, B komplex.

P.S. Chcete vedieť, ktoré potraviny sú pre nás skutočne škodlivé?

Simona Harvišová
Žite v tele, ktoré budete milovať! Viac informácii o mne nájdete tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov