Jedno z najnáročnejších období môjho života bolo bezpochyby nekonečne dlhé obdobie prejedania.
Celý deň som jedla ukážkovo, mala som jedálniček, za ktorý by sa ani jeden výživový fanatik nemusel hanbiť, pravidelne som cvičila… Až kým nenastala 19 hodina a moje „vzorné správanie“ ma opustilo. Bez zaváhania som si to namierila do najbližšieho obchodu a odchádzala s plnou igelitkou „dobrôt“.
BOLA SOM AKO ZMYSLOV ZBAVENÁ, NIČ A NIKTO BY MA NEZASTAVIL.
Pocity viny a zahanbenia mi bránili v tom, aby som si uvedomovala, čo sa v danej chvíli deje, radšej som prepla na autopilota a bola vo svojom tele neprítomná.
Čím viac som sa snažila kontrolovať ako jem, tým horšie výkyvy som mala. Keď sa to vystupňovalo do situácie, ktorá pre mňa už viac nebola únosná, vedela som, že sa niečo musí zmeniť, lebo takto pokračovať dlho nedokážem.
Vždy som si kvalitne vynadala za to, že mám nulovú sebadisciplínu. Zaspávala som plná výčitiek a sklamania zo seba, z toho, aká som neschopná.
SKUTOČNE NEDOKÁŽEM ODOLAŤ JEDLU? ČO SOM TO ZA ČLOVEKA?
Nikto o mojom probléme ani len netušil, navonok som bola „normálna dcéra, zamestnankyňa, kamarátka…
No vo vnútri som mala pocit absolútnej bezmoci a beznádeje.
Keď som pochopila, že všetky moje vedomosti o jedle sú mi k ničomu a dostupné konvenčné pokusy dostať sa z toho zlyhali, vyhľadala som pomoc.
VECI, KTORÉ MI MA MOJEJ CESTE NAJVIAC POMOHLI:
1. Naučila som sa byť súcitná sama so sebou.
V oblastiach, kde som sa predtým prísne súdila a kritizovala, som sa snažila byť na seba milá a pristupovať k sebe ako k človeku, na ktorom mi záleží.
Tam, kde som predtým hľadala dokonalosť, som začala pripúšťať, že každý má právo robiť chyby, a že je to úplne v poriadku robiť veci tak, ako vieme a NIE LEPŠIE.
2. Začala som si všímať moje pocity.
Tam, kde som sa predtým snažila otupiť a umlčať emócie, začala som ich zdravo prejavovať.
Keď má ovládali chute na jedlo, naučila som sa pýtať sa samej seba: Ak by to bola emócia, aká by bola? Bola by to únava, smútok, vyčerpanie, možno sklamanie?
3. Pozorovala som, kedy to s jedlom preháňam.
V mojom prípade, to bolo takmer vždy večer, keď som sa vracala domov z práce. Pozorovanie okolností, ktoré sa pravidelne opakovali, mi pomohli predvídať, čo príde, takže som nebola zaskočená a vďaka tomu, som cítila, že mám väčšiu kontrolu.
4. Pochopila som, že hlavnou príčinou môjho prejedania bola nespokojnosť s mojím vtedajším životom.
Premýšľala som nad mojím skutočným poslaním, nad tým, čo by ma urobilo šťastnou a naplnenou. Darilo sa mi rozkrývať moje skutočné potreby a prvé výsledky sa začali prejavovať.
5. Do svojho života som zaradila aktívny relax a odpočinok.
Pred večerným prejedaním som sa snažila oddychovať a urobiť si niečím dobre. Niekedy to bol teplý čaj, niekedy kvalitný vývar. Cítila som, ako mi zahrieva celé moje telo. Postupne som sa začala učiť rôzne relaxačné techniky.
6. NAJVÄČŠÍ POSUN NASTAL V MOJEJ MYSLI
Najviac mi pomohlo prestať s prejedaním bojovať a dovoliť mu byť súčasťou môjho života. Prestala som ho nenávidieť, a tým som začala byť pri prejedaní viac prítomná.
Dovolila som si jesť bez toho, aby som si niečo vyčítala. Ak som sa mala chuť prejesť, povedala som si, že je to v poriadku. Keď som si prejedanie dovolila, cítila som, že mám nad tým konečne kontrolu.
S odstupom času si plne uvedomujem, že jedlo a prejedanie nebol primárny problém. Ale bol to posol, ktorý si vynútil moju plnú pozornosť. Nevenovala som priestor mojim túžbam, snom, emóciám…
Ak aj vy bojujete s emocionálnym jedením alebo prejedaním, berte ho ako symptóm, nie ako problém. Možno dokonca ako dar, ktorý poukazuje na niečo väčšie vo vašom živote, napríklad nespokojnosti s vašou kariérou, financiami alebo vzťahmi…
☀️ Prejedanie nie je o vašej slabej vôli, o vašej nedokonalosti. Žiadne konvenčné diéty ani fitness poradenstvo vám v tomto prípade nebudú fungovať.
☀️ Nech sa cítite akokoľvek naštvaná, sklamaná, bezmocná, vedzte, že máte moc urobiť veci, ktoré môžu zmeniť váš život na nepoznanie.
Ak cítite, že aj vy potrebujete pomôcť, rada vám s tým pomôžem!