Ste People Pleaser?
People pleasing má veľa podôb. Mohlo by sa zdať, že je to prejav dobráctva, ale je to istá forma manipulácie, aj keď s dobrým zámerom.
Prečo sú ľudia PP?
Boja sa toho, že ich ľudia nebudú mať radi, ak im budú hovoriť pravdu, ak im povedia, že s nimi nesúhlasia, alebo že majú na vec úplne iný názor. Majú strach z toho, že tí druhí budú sklamaní, naštvaní, alebo s nimi už nebudú chcieť tráviť čas, že ich opustia.
Preto tolerujú to, čo by tolerovať nemali: uprednostňujú potreby iných, dovoľujú ľuďom kecať im do svojho života. Sú ticho, keď niekto komentuje ich vzhľad, že pribrali, pochudli, keď si niekto robí srandu z toho ako sa stravujú či z ich tela… Nemajú odvahu povedať im, že im ich komentáre ubližujú. Nemajú odvahu povedať im, ako sa v skutočnosti cítia.
Takýmto správaním sa snažia kontrolovať to aký vzťah s ľuďmi budú mať –> chcú, aby ich mali všetci radi. Ľudia v ich okolí často ani nevedia, že chcú v ich spoločnom čase robiť niečo iné, že im ich správanie vadí, alebo že im ich slová ublížujú.
Ľudia PP žijú v klietke, ktorú si sami vytvorili.
Keď si uvedomia, že nikto po nich takéto správanie nepožaduje, len oni sami, môžu s tým prestať. Hovoriť ľuďom pravdu chce odvahu. Je jednoduchšie nasadiť si masku večne spokojného človeka, rozveseľovača, spasiteľa či záchrancu sveta, než priznať pred inými, že aj my máme svoje problémy, dovoliť si posťažovať sa, byť zraniteľní, ĽUDSKÍ.
Jednoduchšie neznamená správne. Ak nemáme odvahu čeliť realite, unikáme z nej často k jedlu, alkoholu, nakupovaniu, sociálnym sieťam… Jedlo v takýchto situáciách nie je problém. Jedlo je to jediné, čo nám v živote, v ktorom sami kašleme na svoje potreby, robí dobre.
Prejedanie je v takomto prípade NORMÁLNA reakcia na NENORMÁLNE podmienky, ktoré sme si SAMI nevedomky vytvorili. Aby sme vytvorili nové, musíme byť ochotní rozlúčiť sa s tým starým. Pred tým než začneme s novou stavbou, musíme to starú zničiť.Ak sa raz pre to rozhodneme, už niet cesty späť.
Môže sa nám to zdať bezpečné hovoriť si nebudem nič meniť, veď môj život nie je až tak zlý – to preto sa tak veľa ľudí prejedá, pije alkohol, večer sa “vypína” pri televízii. Žiť polovičný život si vyžaduje veľa úsilia, energie a JEDLA. Na smrteľnej posteli sa budeme zamýšľat nad tým “Aký život by som mohla mať, ak by som vtedy nabrala odvahu žiť svoj život podľa seba.”
Jedlo nám poskytuje roptýlenie.
Môžeme riešiť prejedanie, zdravú stravu, priberanie… namiesto toho, aby sme riešili SKUTOČNÝ PROBLÉM. Statoční sú tí, ktorí si dovolia robiť to, čo im hovorí ich vnútro.
Keď sa rozhodneme, že už nechceme viesť život, ktorý sa od nás očakáva, môžeme začať žiť život slobodný. Niektorí ho pochopia a budú nás mať radi, iní nie. Tí, ktorí nás majú radi a milujú nás, nás v tom podporia. Našou úlohou je zostať verný sám sebe.
Nikdy nebudeme nútení skrývať sa za rôzne masky alebo ísť sami proti sebe, aby sme si udržali ľudí, ak sme neboli nútení skrývať sa, predstierať alebo ísť proti sebe, aby sme ich získali.
