Ortorexia – neutíchajúca potreba byť dokonalý

Ortorexia sa stáva v súčasnej dobe stále väčším problémom. Fotografie „krásnych, zdravých a dokonalých“ ľudí na sociálnych sieťach, ktorí začínajú ráno so zeleným smoothie a žijú svoj sen na Bali, vyvoláva u ľudí s nižšou sebahodnotou sklony byť na seba prísnejší a dosiahnuť nerealistickú dokonalosť.

Ortorexia je progresívna porucha, začína nevinne a postupom času sa zhoršuje. Najťažšie je dešifrovať, kto ortorexiou trpí, pretože táto choroba sa môže schovávať pod maskou zdravého stravovania a životného štýlu. Väčšinou nikto nebude stáť v ceste človeku, ktorý sa stravuje zdravo, preferuje ovocie a zeleninu.

Zmeny jedálnička môžu byť zo začiatku veľmi nenápadne, postupné. Začneme bezlepkovou diétou, potom odoberieme cukor, mliečne výrobky, neskôr vylúčime produkty, ktoré škodia životnému prostrediu a zvieratám, sacharidy… a ostane nám pár potravín, ktoré sú na zozname dovolených, a ktorých konzumácia u nás nevyvoláva výčitky svedomia.

Človek so sklonmi k perfekcionizmu a silným pocitom nedokonalosti si vytvorí určitý súbor zásad stravovania, ktorému sa striktne podriadi, pretože jeho dodržiavanie mu prináša pocit úspechu, naplnenia a pocit kontroly.

To isté platí pre cvičenie, na ktoré sa jedinec so sklonmi k ortorexii rýchlo upne a stane sa ním posadnutý až do tej miery, že si naopak škodí. Zrušenie aktivity neprichádza do úvahy a podriaďuje jej dokonca svoj spoločenský život.

Ak človek cvičí pretože musí a nie preto, že chce, býva to známka nejakého ďalšieho problému.

Ortorektik potrebuje byť dokonalý. 

Nikdy si nepripadá dosť dobrý a neustále tlačí telo za hranice svojich možností, aby si dokázal, že to zvládne. No stav spokojnosti sa nikdy nedostaví, takže sa ocitá v začarovanom kruhu. 

Je presvedčený o tom, že má množstvo nedostatkov, z ktorých musí očisťovať telo – prísnou diétou, športom, vylučovaním nevhodných potravín, hladovaním… A to ho núti stále pokračovať a sprísňovať svoje požiadavky.

Túži sa stať lepším človekom, zušľachtiť sa prostredníctvom kvalitnejšej stravy a zdravšieho spôsobu života. Aby sa konečne stal „hodnotným“ upne sa na „čistú stravu“ a dodržovanie prísnych pravidiel zvolenej diéty. Domnieva sa, že ak si takéto pravidlá dokáže osvojiť a žiť podľa nich, potom musí byť dobrý. 

Akákoľvek odchýlka vyvoláva stres a úzkosť, silnú nespokojnosť a pocit bezmocnosti. Zlyhanie, nedodržanie pravidiel a zásad vyvoláva pocity viny, výčitky svedomia, nenávisti voči svojej osobe a silný pocit nutkavej potreby potrestať sa. Tento stav nevyhnutne so sebou prináša silné úzkosti. 

Ľudia trpiaci ortorexiou sa domnievajú, že nie sú dostatočne dobrí a preto si súcit a láskavý prístup nezasluhujú. 

Príznaky ortorexie:

Odmietanie určitých pokrmov často s odvolávaním na potravinové alergie, intolerancie, ktoré ale nemajú diagnostikované. Sú presvedčení, že určitá potravina alebo nejaká skupina potravín spôsobuje ochorenie a jej konzumácia okamžite škodí ich zdraviu.

Ortorektik má jasný zoznam zakázaných potravín a radšej bude hladovať, než by ho porušil. 

Niektoré spoločenské situácie si vyžadujú pevnú vôľu a schopnosť odolať množstvu dostupných jedál. Táto schopnosť ortorektikovi poskytuje pocit vynikania nad tými, ktorí nezvládajú dodržiavať prísne pravidlá. O každom, kto nedrží prísnu diétu, zmýšľa kriticky. Je to v jeho očiach slabosť. Jeho hodnota spočíva v prísnom odolávaní a nasledovaní pravidiel. Používa striktné stravovacie podmienky ako reštriktívny nástroj sebakontroly. Výsledkom je ale deprivácia. 

Táto nezdravá a chorobná rutina prekvapivo navodzuje pocit pokoja.  

Ako uvádza v knihe Ortorexia – posadnutosť zdravou stravou jej autorka Renee McGregor: Ak ortorektik len raz poruší svoje pravidlá, zmocní sa ho zdrvujúci pocit viny, prepadá manickým záchvatom, ešte viac cvičí alebo si ešte viac sprísni diétu. Chce tým napraviť vychýlenú rovnováhu, odčiniť to, očistiť sa. V skutočnosti sa stal obeťou nutkavej potreby trestať sa.

Ak si zakáže napríklad pečivo, domnieva sa, že jedna porcia povedie k celodennému prejedaniu a potom ku každodennej konzumácii. 

Princípom zdravého stravovania nie je ochudobňovanie sa alebo dodržovanie prísnych pravidiel, ale začlenenie dlhodobých a udržateľných nutrične prínosných zmien, ktoré trvale zlepšia naše zdravie a kvalitu života.

Snaha o dosiahnutie dokonalosti a „čistoty“ je nereálna. Ak v sebe objavíte takéto sklony, odporúčam, ich neignorovať a všímať si prvé varovné signály. 

Ortorektici často nechápu, prečo sa nedostavujú žiaduce výsledky, keď dodržujú určitý stravovací režim, bývajú frustrovaní z toho, že ich diéta či tréningový režim nefungujú.

Trestá sa za svoju údajnú nedostatočnosť.

Takýto človek nemá oddych, neustále ho prenasleduje potreba zdokonaľovať sa, neprestáva nad sebou švihať bičom a jeho snaha o dokonalosť mu odoberá potešenie zo života.

Pre ľudí, ktorí takto fungujú už nejakú dobu, je nesmierne stresujúce upraviť svoje stravovacie návyky, zaradiť do jedálnička niektoré „zakázané“ jedlá alebo ubrať kontrolu.

Ak porušíme nejaké pravidlo, nič katastrofálne sa nestane, naopak je to prejav zdravého zmýšľania a psychiky. Je dobré si uvedomiť, že nás nedokáže vyliečiť žiadna zázračná potravina alebo skupina potravín, ale cieľom je dosiahnuť zdravú rovnováhu.

Keď sme zdraví vieme, že nič také ako dokonalosť neexistuje – neexistuje dokonalé jedlo, dokonalý nápoj, dokonalé telo, dokonalý človek…

Zdravá strava je o hľadaní nutričnej rovnováhy, ktorú dosiahneme v nejakom dlhšom časovom horizonte. Uvažujme preto o dlhodobej a udržateľnej stratégii než o krátkodobej diéte a jedálnych lístkoch.

Skúste sa zbaviť pocitu tlaku.

Nedostatok súcitu so samým sebou, neschopnosť byť k sebe láskavý a prijať sa vedie k väčšiemu stresu, nespokojnosti a vzďaľovaniu sa od životnej pohody a harmónie, ale práve tie nás dokážu doviesť ku skutočnému šťastiu a naplnenému životu.

Ak sa nám podarí oslobodiť sa od panického strachu z podmienky, že každý deň musí byť dokonalý, dosiahneme viac slobody a úľavy v našom živote.

Ceňme si naše nedostatky a s vďakou ich prijímajme, alebo sa to aspoň učme.

Ako píše Renee McGregor vo svojej knihe: Je normálne, že keď si niečo dlhodobo zakazujeme, naše telo sa toho bude dožadovať, dychtiť po tom. Ak si zakázanú potravinu dovolíme, telo bude mať potrebu doplniť si zásoby pre prípad, že mu to v blízkej dobe bude zasa chýbať.

Hneď ako si uvedomí, že je v rovnováhe, t.j. dostáva pravidelne všestrannú stravu a výživová hodnota každého jedla je dostatočná na zachovanie dlhodobého zdravia, imaginárna hrozba pominie. Znova sa obnoví normálny metabolizmus a zdravá chuť k jedlu.

Organizmus sa naučí usmerňovať. Hneď ako sa vyčerpané zásoby znovu doplnia, telo sa naučí v ich zháňaní poľaviť, extrémne chute pominú a konečne pocítime oslobodzujúcu dôveru vo vlastné telo.

Liečba ortorexie začína vo vzťahu k sebe samému.

Zdravý prístup znamená umiernenosť a zlatú strednú cestu, nie len v jedle ale vo všetkých oblastiach nášho života.

Rešpektujte potreby svojho tela. Zdravé telo musí občas aj vypnúť. Ak vám naznačuje, že je unavené, potrebuje si odpočinúť. Niekedy si namiesto pravidelnej športovej aktivity doprajte dlhý kúpeľ alebo ničnerobenie.

Ortorexia je duševné ochorenie.

Na prelomenie tohto deštruktívneho kolobehu je potrebný čas a trpezlivosť.

Žiaden módny trend ani diétny režim neuspokojí túžbu po emočnej a fyzickej dokonalosti – tá vychádza z nášho vnútra. Musí dôjsť k posunu nie len v postoji k jedlu, ku cvičeniu, ale tiež vo vnímaní vlastnej identity.

Pre rozvinuté štádia ortorexie je nevyhnutné konzultovať svoj stav so špecialistami a vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra.

Cesta z ortorexie si žiada skutočnú guráž a odhodlanie.

Je potrebné sa odpútať od strachu, ktorý živí túto chorobu a namiesto toho precítiť skutočnú slobodu a životnú pohodu.

Buďte k sebe láskaví, zhovievaví, pripomínajte si, že nikto nie je dokonalý a to čo jete, pijete alebo máte na sebe na tom nič nezmení. Znova ochutnajte potraviny, ktoré ste si pridali na zakázaný zoznam. Dovoľte si niektoré dni nepočítať kalórie a zľavovať zo svojich požiadaviek. Môžete sa pomaly, krok za krokom odvážiť osvojovať si bežné stravovacie návyky.

Byť zdravý neznamená len zdravo sa stravovať, ale tiež zdravo uvažovať.

Ak odstránime potešenie z jedla a nahradíme ho strachom a úzkosťami, budeme mať všetci dôvod k obavám.

Najrýchlejšou cestou k úspechu a celkovej pohode je prijatie samých seba a sebaúcta. Tie ale nevzniknú, ak sa budeme stravovať nejakým spôsobom alebo ľpieť na nejakej konkrétnej metóde. Mali by sme dokázať prijať, že sme dostatočne dobrí a hodnotní už takí, akí sme teraz.

Precíťte stav slobody a úľavy, ktoré zaplnia vaše telo a myseľ, keď sa oslobodíte od podmienky, že každý deň musí byť dokonalý. 

Jedlo je viac než len energia.

Jedlo hrá v našich životoch veľkú rolu. Plní dôležitú spoločenskú funkciu, utešuje, ovplyvňuje našu náladu… Ak nejakú potravinu označíme ako škodlivú, budeme sa jej logicky striktne vyhýbať. 

Ak jedlo delíme na dobré a zlé, ešte pred tým než ho začneme konzumovať si predurčujeme, ako sa po ňom budeme cítiť. Ak si dáme koláč na raňajky o ktorom sme presvedčení, že je nezdravý – dostavia sa pocity viny a prísny kritik. Ak je koláč, ktorý som zjedla zlý, tak som zlá i ja?

„Clean eating“ stravovanie implikuje, že všetko ostatné je nečisté.

Často sa pri poradenstve stretávam s klientkami, ktoré majú strach z nejakej konkrétnej kategórie potravín. To, že niekto ospevuje nízko sacharidovú alebo bezlepkovú diétu nevyhnutne neznamená, že ak chcem byť spokojná so svojím telom a zdravím, už nikdy v živote si nemôžem dopriať kúsok chleba. 

Je veľmi dôležité medzi týmito prístupmi rozlišovať a preferovať nedogmatický vzťah k jedlu. Takéto chorobné upínanie sa na nejaké potraviny alebo skupinu potravín môže spôsobiť viac škody než úžitku.

*pri tvorbe tohto článku som čerpala z knihy Ortorexia – posadnutosť zdravou stravou od Renee McGregor

Aj vy často delíte potraviny na dobré alebo zlé? V tom prípade sa vám bude hodiť tento článok >>