Wellness priemysel sa nás snaží presvedčiť o tom, že mladosť, krása a ŠTÍHLOSŤ sú dostupné pre každého a kto to nemá, robí málo. Musí pridať.
Nemáte štíhlu postavu, nie ste vyšportovaná, nemáte doma zdravé prostredie, kvalitný spánok…? Mali by ste sa za seba hanbiť.
Tak ako Gréci obdivovali bohov, my uctievame celebrity. Sme ochotní urobiť všetko, aby sme boli ako oni. A na našej túžbe dosiahnuť dokonalosť, spoločnosti, ktoré využívajú (alebo zotročujú) hviezdy, zarábajú milióny. Kŕmime sa obrázkami vyfabrikovaných idálov, ktorí často trpia rôznymi poruchami. V najnovšom rozhovore Gwyneth Paltrow potvrdila, že každý deň cvičí, drží detox a je len Paleo.
Napadlo vás to čo mňa? Čoho sa tak dlho snaží zbaviť? Nebude jej telo už po toľkých rokov vydetoxikované?
Čo keby sme diéty začali konečne nazývať pravým menom?
Neútočím na GP, neviem si ani len predstaviť, čo to znamená čeliť takému tlaku ako ona. Asi aj ona sama vie, že keby začala jesť normálne, nebude mať táto 50 ročná žena postavu ako 25 ročná.
—
Na konzultáciách mi klientky často hovoria, ako veľmi nemajú radi svoje telo. Nemôžu zniesť pohľad naňho. Vyčítajú si, že jedia veľa. Niektoré mi hovoria, že by radšej chceli piť, fajčit, čokoľvek, len nie sa prejedať. Mnohé priznajú, že by radšej boli choré, ale štíhle.
Neznášanie vlastného tela je nebezpečné. Vedie to k mizernému životu a tiež, bohužiaľ, k sebadeštruktívnemu správaniu, ubližovaniu si, prejedaniu…
Zbaviť sa prejedanie bez toho, aby sme prijali svoje väčšie telo, nie je možné.
Často premýšľam nad tým, v akej toxikej spoločnosti žijeme, keď nás učí takto uvažovať o svojom tele. V záujme vyspelej spoločnosti by malo byť, aby ľudia mali radi svoje telá. Nie je zdravé poštvávať ľudí proti svojmu väčšiemu telu, ani proti iným väčším telám. Je mi jedno, či to budeme nazývať boj s obezitou alebo urobte to pre svoje zdravie.
Je to choré a nebezpečné.
Zdravé je svoje telo prijímať také aké je, aj keď je väčšie, než by sme si priali. Týmto nikomu NEUBLIŽUJEME, ani sebe!
Ak chceme predchádzať poruchám príjmu potravy, potrebujeme, aby bolo v našej spoločnosti bezpečné priberať či byť tučný.
Ľudia sa boja prijať svoje telo. Boja sa, že rezignácia znamená priberanie. A pritom je to naopak. Bez prijatia nemôže prísť sloboda.
Sloboda v jedle znamená MENEJ prejedania. Prijatie toho, že naše telo vie, čo je pre nás v danej chvíli dobré (pustenie kontroly), vám vpustí do života viac dôvery, pohody. A život prestane byť čiernobiely. Pretože niekedy to najlepšie, čo pre seba možeme urobiť, je dať si čokoládu.
Áno, ak sa to deje každý deň, môžeme sa začať zaujímať o to, prečo sa to deje, ale nie z pozície prísneho kritika, ale láskavého rodiča.
Ako sa zbaviť výčitiek a sebaobviňovania?
Ak urobíte niečo, čo sa vám nepáči, máte VŽDY na výber: môžete obviniť seba alebo inúexternú udalosť. Ak neobviníte seba, vytvárate tým priestor na súcit. Súcit s inými, vytvára pocit blízkosti, intimity. Rredstavte si, čo to urobí s vami, keď sa naučíte sama sebe prejavovať súcit?
Veľa žien mi povie: Ale veď ja som tá, ktorá si to jedlo vkladá do úst, ako by som sa mohla prestať obviňovať? Áno, logicky by sme s tým mohli súhlasiť. Nedávno som ochorela. Mohla som chorobe predísť? Mohla som byť doma celý mesiac, s nikým sa nestretnúť, piť čaj, ležať v posteli, pravdepodobne, by som nič nechytila. A je dosť možné, že som si svoju chorobu zapríčinila sama, ale ako mi pomôže obviniť seba?
Čo keby som si namiesto výčitiek venovala súcit? Aký prístup ma skôr vylieči? Akákoľvek kritika, výčitky, vedú vždy len k zahanbovaniu. Súcit vytvára priestor na sebareflexiu: Mohla som urobiť niečo inak? Čo nabudúce urobím inak? Vytvára priestor na to, aby sme sa zo situácie poučili a videli veci z vyššej perspektívy, než len použili staré známe: všetko je to moja vina.
Keď to sama teraz nedokážete, nie je to hanba. Nájdite si niekoho, kto vás to naučí.
Súcit je superpower, ktorá vám zmení prežívanie celého života. Nie len vzťah s jedlom.
Ak s prejedaním, kontrolovaním sa v jedle či emocionálnym jedením chcete skutočne prestať, potrebujeme si dovoliť pozerať sa na mnohé veci úplne inak než doteraz:
Jedlo nie je problém.
Vaše telo nie je problém.
Vy nie ste problém.
Vaše myšlienky sú problém.
Vaše myšlienky ale nie sú dané, fixné, nemenné.
Zmeňte ich.
Uľaví sa vám. Budete žiť vo väčšej ľahkosti. Vaše myšlienky sú to najdôležitejšie čo máte. Pozorne si vyberajte, ktorým z nich chcete veriť.
Pocit bezpečia v tele je základ tejto cesty. Len vtedy sa môžete učiť nové veci, opúšťať staré správanie, relaxovať a život si naplno užívať. Pokiaľ sa necítime bezpečne, naše stresové odozvy zostanú zapnuté, naša myseľ a ani TELO sa nedokážu zotaviť.
Cítiť sa v bezpečí znamená viac než len intelektuálne vedieť, že sme v bezpečí. Náš nervový systém sa potrebuje naučiť vnímať signály bezpečia, ktoré sú okolo nás.
Potrebujete sa naučiť cítiť sa pri jedle a aj počas jedenia bezpečne. A aj po prejedení.
Vystresovaný mozog je hypervigilantný mozog, potrebujeme ho účelne pretrénovať tak, aby vnímal náznaky bezpečia, tam kde ich teraz ešte možno vidieť nedokáže.
Na nebezpečie totiž reagujeme jedením. Už to chápete? Jedlo nám dodáva pocit chýbajúceho bezpečia.
Ak si chcete vytvoriť pocit bezpečia vo vašom tele, potrebujete učiniť kroky, ktoré povedú k tomu, aby váš vonkajší svet bol pre vás bezpečnejším miestom, a to napríklad tak, že prijmete vaše telo a to ako momentálne vyzerá, aj keď nie je dokonalé a možno ani nikdy dokonalé nebude. A možno prijmete dokonca i to, že niekedy možno ešte priberiete. A nebude vám táto možnosť nahánať strach a nepriamo ovplyvňovať vaše stravovanie (tým, že sa budete prejedať – ahoj sabotér).
Takto veci, ktoré sú neutrálne, prestanú byť pre vás symbolom nebezpečenstva.
Potrebujete tiež pochopiť vplyv našej spoločnosti na to, ako ste sa naučili svoje telo vnímať. Prepísať presvedčenia, ktoré si o svojom tele a jeho schopnostiach hovoríte, a takto sa v nich nepriamo utvrdzujete a natrvalo väzníte.
Môžete začať tým, že si doprajete každý deň chutné a výdatné raňajky v príjemnom prostredí, ale i to, že sa nebudete nútiť do jedla, ktoré vám nechutí, len preto, že je zdravé. Ale aj to, že pôjdete na prechádzku namiesto do fitka, keď sa na fitko necítite. Či tak, že ľuďom, ktorí sú kritickí voči svojmu telu, poviete, že by ste ocenili, ak by s komentovaním svojho tela pred vami prestali, pretože VÁM to ubližuje…
Možností ako sa začať cítiť vo svojom tele bezpečne je mnoho.
Nie je to príjem – výdaj. Ak sa niekto pozerá na jedlo a priberanie takto obmedzene, chytám sa za hlavu. Možno to je tým, že som tak dlho žila ja, a teraz viem, že to nefunguje.
Nemusíte byť priravená, ani čakať na ten správny moment, aby ste tak začala žiť aj vy. Ak si chcete s jedlom vytvoriť pekný vzťah, prestať sa jedlom stresovať, trápiť sa, ubližovať si (prejedaním či diétami), pomôžem vám.
Vytvoríme plán presne pre vás. Budete nadšená. Napíšte mi.